V súčasnosti sa venujem deťom, ktoré sú zaradené do variantu C, už siedmy rok. No teda, ani sa mi to nezdá, že už toľko. Pani riaditeľka sa ma vždy vjúni opýta, či nechcem naďalší školský rok zobrať inú triedu aja bez váhania poviem, že nie. Pokračujem ďalej stýmito deťmi, pretože viem acítim, že im mám ešte veľa toho dať aaj oni mne. Kolegyne sa ma občas spýtajú, či mi nevadí to, že nevidím skoro žiadny pokrok, že sa moje deti nemôžu naučiť čítať, že nepreberú každý mesiac nové číselko, že nerozoznajú tvary písmen, nevedia určiť farby, nepomenujú dni v týždni, ročné obdobia, nevystrihnú obrázok podľa šablóny, nevymaľujú omaľovánku... ahlavne mi ani nevedia povedať , čo by vlastne chceli robiť.