Inak obdarení v škole

Som učiteľkou v špeciálnej škole pre deti smentálnym postihnutím (tak nerada používam toto slovo) už 23 rokov. Pre ozrejmenie, deti sa vzdelávajú vo variante A– poskončení môžu pokračovať na niektorom trojročnom učilišti (pomocný kuchár alebo murár, maliar, krajčírka, cukrárka, sanitárka ainé odbory), potom vB variante, tie podľa možností môžu ešte navštevovať praktickú školu apotom detičky vC variante.

Ako som minule písala, som učiteľkou všpeciálnej základnej škole 23 rokov aprešla som všetkými ročníkmi, aj všetkými tromi variantmi A, B, C. V C variante vzdelávam deti už 7 rokov, ale musím sa priznať, že moje začiatky boli dosť ťažké aproblematické. Kým som nespoznala tieto detičky, zdieľala som úplne iný názor navzdelávanie detí sťažkým ahlbokým mentálnym postihnutím.

Toto ráno nebolo pre mňa dobré. Zaviezli sme smužom Marca aSofku doškoly, akým bol Marc vškole nadve hodinky, bežala som hneď domesta zajeho neurologičkou. Bolo pár dní pred sviatkami a chcela som, aby mu predpísala potrebné lieky, aby sme mali sviatky vkľude. Nestalo sa, sestrička povedala, aby som prišla neskôr. Tak som zas bežala naspäť doškoly poMarca asním potom zas kdoktorke. Čakali sme dosť dlho, ato už karta bola odrána dnu, stačilo len pozrieť avypísať recept... takto to nemalo byť, takto by to nemalo fungovať.

V súčasnosti sa venujem deťom, ktoré sú zaradené do variantu C, už siedmy rok. No teda, ani sa mi to nezdá, že už toľko. Pani riaditeľka sa ma vždy vjúni opýta, či nechcem naďalší školský rok zobrať inú triedu aja bez váhania poviem, že nie. Pokračujem ďalej stýmito deťmi, pretože viem acítim, že im mám ešte veľa toho dať aaj oni mne. Kolegyne sa ma občas spýtajú, či mi nevadí to, že nevidím skoro žiadny pokrok, že sa moje deti nemôžu naučiť čítať, že nepreberú každý mesiac nové číselko, že nerozoznajú tvary písmen, nevedia určiť farby, nepomenujú dni v týždni, ročné obdobia, nevystrihnú obrázok podľa šablóny, nevymaľujú omaľovánku... ahlavne mi ani nevedia povedať , čo by vlastne chceli robiť.

Vrúcne objatie a oči plné vďaky
Blíži sa koniec školského roka a s ním aj školskádochádzka nášho syna Marca, ktorý navštevujeŠpeciálnu základnú školu v Ružomberku,Malé Tatry 3.
Poklonu skladám všetkým pani učiteľkáma pánom učiteľom a aj ich asistentom. Bolasom na začiatku prvých krokov do školy mojichinak obdarených detí veľmi rada, že samôžu vzdelávať. Že môžu rozvíjať svoje rozumovéschopnosti a danosti svojho ja.

Ako som minule písala, pracujem už sedemrokov s deťmi, ktoré sú zaradené do C variantušpeciálnej základnej školy. V tomto rokumám 6 detí, troch z nich vzdelávam po dvehodiny denne a ďalší traja dochádzajúdo školy 3 - krát do týždňa po hodinke. Vaneska(10), Matúško (12) a Jurko (18). Rodičia ichdovezú do inej miestnosti.