Tatry bez bariér

SPIG zdvíhacie zariadenia
Exkurzia v historickej knižnici rodu Apponyi v Oponiciach
5. septembra 2016

Tatry bez bariér

SPIG zdvíhacie zariadenia

V takýchto chvíľach sa pred „útokom” nostalgie treba brániť pozitívnym myslením nato, že vposlednom čase sa hendikepovaným vychádza čoraz viac vústrety. Pribúdajú bezbariérové prístupy donových objektov, kultúrne ustanovizne vytvárajú podmienky pre to, aby sa na verejné vystúpenia dostali aj vozičkári, mnohé mestá aobce pri opravách arekonštrukciách vytvárajú bezbariérové verejné priestory. Niektorých však ani pri týchto argumentoch nepúšťa nostalgia zo svojich pazúrov tvrdiac, že im chýbajú vychádzky do prírody, vôňa lesa, žblnkot horského potoka, pomyselné pošteklenie neďaleko letiaceho motýľa. Nuž, aj pre takýchto vytrvalých nostalgikov máme plný pohár optimizmu. Neponúkneme síce lokality plné húb zjazdné navozíku, ani zber kvetov aliečivých bylín pohorských lúkach, ale… V rámci projektu Tatry bez bariér boli vuplynulých rokoch upravené alebo nanovo vybudované turistické trasy vhodné aj pre pohybovo hendikepovaných turistov. Prvé štyri sprístupnili Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP) v spolupráci so spoločnosťou Hartmann-Rico už v roku 2007. Neskôr k nim pribudli ďalšie trasy. Vsúčasnosti je naúzemí TANAP aPienin prístupných osem značkovaných turistických chodníkov pre ľudí so zníženou schopnosťou pohybu ocelkovej dĺžke 31 kilometrov. Postupne sa prejdeme po lesných cestách vTichej, Bobroveckej aRoháčskej doline, navštívime Popradské pleso, turistické značky nás povedú po trasách Starý Smokovec – Hrebienok – Rainerova chata, Tatranská Javorina – Podmuráň, Lysá Poľana – Bielovodská dolina, anakoniec nakukneme doPrielomu Dunajca v Pieninskom národnom parku. Dúfame, že informácie azaujímavosti ojednotlivých trasách, ktoré si prečítate vnasledujúcich dňoch naportáli vozickar.sk, budú mnohých inšpirovať aspoň kjednému výletu dolona tatranskej prírody.

Tichá dolina vOraviciach
Oravice, ako prímestská časť okresného mesta Tvrdošín, sú známym turistickým centrom. Keďže sú vzdialené len 14 kilometrov odpohraničného oravského mesta Trstená, často sú navštevované aj poľskou klientelou. V tejto lokalite je pre milovníkov turistiky lákadlom Juráňova dolina naúzemí Tatranského národného parku (TANAP). Potok Biela voda vnej vytvára úzky kaňon smenšími vodopádmi. Nemenej zaujímavá je aj päť kilometrov dlhá Tichá dolina na severnej strane Západných Tatier, ktorou vedie lesná cesta tvoriaca bezbariérovú turistickú trasu. Nástup na ňu je približne 200m od centrálneho parkoviska v Oraviciach. Dolinou preteká Tichý potok. Jeho pravý breh tvorí hranicu TANAP-u. Sútokom Tichého aJuráňového potoka vnadmorskej výške 828 metrov začína rieka Oravica. Tichá dolina je súčasťou Podtatranskej brázdy, ktorá vPoľsku pokračuje kotlinou Zakopané. Dolina je široká sveľmi malým prevýšením. Severnú časť doliny lemuje Magura vysoká 1 232 metrov, od juhu sa vypínajú, oddelené dolinami, tatranské štíty Ježov Vrch (1 086 m), Čapľovka (1 096m) aTurek (1 186 m). Dolinou vedie asfaltová cesta, ktorá vdolnej časti prechádza doJuráňovej doliny. Turistickú prechádzku môžete spojiť s návštevou aquaparku. Oravice sú jedinou lokalitou na Orave s prírodnou geotermálnou vodou. Teplota sírano-vápenato-horečnatej vody sa pre potreby dvoch otvorených bazénov pohybuje v rozmedzí od 34° do 38° C. Voda má priaznivé účinky naorganizmus, najmä na choroby pohybového ústrojenstva, močových ciest aobličiek.
Začiatok trasy: Oravice
Koniec trasy: Horáreň vTichej doline
Dĺžka trasy: 3,4km
Povrch: asfalt
Náročnosť: So sprievodcom

Bobrovecká dolina vOraviciach
Najdlhšou dolinou v Oraviciach je Bobrovecká srozlohou deväť štvorcových kilometrov. Nachádza sa vsevernej časti Západných Tatier. Charakterom je ľadovcová dolina sprirodzeným výskytom teplých prameňov, ktoré zpodzemia výdatne zásobujú oravické termálne kúpaliská. Názov doliny je odvodený odnázvu blízkej obce Bobrov, založenej okolo roku 1600. Do doliny sa vstupuje na rázcestí v Oraviciach, končí v Bobroveckom sedle. Napriek tomu, že celá dolina je vTatranskom národnom parku, až poodbočku nasedlo Umirná ňou vedie asfaltová cesta, ktorá pokračuje štrkovou cestou až pohornú časť doliny. Južnú stranu doliny tvorí časť odLúčnej cez Kasne aDomčinú poOsobitú. Zo severnej strany vidno Jambor, Bobrovec, Rovienky, Kíčer, Umrlú a Ježov vrch. Takmer celou dolinou tečie Bobrovecký potok. Najkrajšou časťou Boroveckej doliny je tiesňava Skalná brána. Celá dolina má podložie prevažne zvápencov adolomitov. Horná časť doliny je klasickým príkladom riečnej doliny. Vminulosti sa z okolitých vápencov pálilo vápno. Základy vápenných pecí sa zachovali až dodnes. Z minulosti pridávame ešte jednu povesť. Vraj dolina bola jedným zo zbojníckych sídiel apoklady, ktoré tam zbojníci poukrývali, stále čakajú nasvoje odhalenie. V súčasnosti je Bobrovecká dolina vodným zdrojom Oravského skupinového vodovodu zásobujúceho pitnou vodou takmer všetky oravské mestá a obce. V doline na Jašteričom je termálny bazén. Na Vaničke vyviera Sarková voda. Hovorí sa, že má liečivé účinky.
Začiatok trasy: Oravice
Koniec trasy: Pod Grúnikom
Dĺžka trasy: 3,2km
Povrch: zhutnený štrkový
Náročnosť: so sprievodcom

Roháčska dolina
Dolinu tvaroval ľadovec dlhý viac ako 12 kilometrov aširoký vyše 200 metrov. Patril knajväčším v celých Tatrách. Jeho pozostatkom sú vjej závere Roháčske jazerá. Návštevníkovi sa už počas prechádzky poceste vedúcej kbývalej Ťatliakovej chate naskytnú krásne výhľady nahlavný hrebeň Roháčov – skupinu Baníkova, Troch kôp, Plačlivého, Ostrého Roháča a Volovca. Pri troche šťastia môže pozorný turista vybavený ďalekohľadom pozorovať už zpriestoru Roháčskej doliny kamzíka, svišťa či orla skalného. Roháčska dolina je mimoriadne bohatá navýskyt chránených rastlinných aživočíšnych druhov. Aj preto sú Roháčske plesá vyhlásené za prírodnú rezerváciu s vyšším stupňom ochrany. Dolina je odvodňovaná Roháčskym potokom, ktorý má priemerný ročný prietok 3 700 litrov vody zasekundu. Počas výdatných dažďov či jarného topenia snehu sa prietok zvyšuje až na päťnásobok. Značkovaný chodník vedie už zo Zuberca po Ťatliakovu chatu. Nástup natúru je ideálny odparkoviska rekreačného strediska Zverovka, kde sa nachádza aj najnižšie položené pleso v Tatrách – pleso pod Zverovkou (983 metrov nad morom). Počas výletu môžete navštíviť Múzeum oravskej dediny vZuberci – Brestovej. Viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry je rozostavených v niekoľkých celkoch, ktoré pripomínajú jednotlivé časti Oravy –Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy. Nechýbajú ani technické stavby, ako mlyn navodný pohon, plátennícky mangeľ nahladenie modrotlače, olejáreň či hrnčiarska pec. Vstup domúzea je pre ťažko zdravotne postihnuté osoby bezplatný, kdispozícii je aj WC pre vozičkárov.
Začiatok trasy: Zverovka
Koniec trasy: bývalá Ťatliaková chata
Dĺžka trasy: 3,1km
Povrch: asfalt
Náročnosť: so sprievodcom

Popradské pleso
Východiskovým bodom tejto bezbariérovej turistickej trasy je parkovisko pri zastávke Tatranskej elektrickej železnice Popradské pleso. Celá trasa vedie po asfaltovej ceste vturisticky obľúbenej ačasto vyhľadávanej Mengusovskej doline. Správnym smerom vás povedie modrá turistická značka. Najnáročnejších je niekoľko prvých sto metrov sprudším stúpaním, takže sprievodca vozičkára by mal byť fyzicky zdatný. Zvyšok trasy až poPopradské pleso je už len vmiernom stúpaní azdoláte ju bez väčších problémov. Počas tejto turistickej vychádzky si môžete oddýchnuť na niekoľkých štýlovo vybudovaných odpočívadlách. Nezabudnite, že cesta späť bude rovnako náročná, súsekmi, naktorých bude potrebné poriadne brzdiť. Popradské pleso leží vo výške 1494 metrov nad morom v prostrednej časti Mengusovskej doliny, pred ústím Zlomísk na hornej hranici lesa. Z jednej strany sú zrázy Ostrvy, z druhej zalesnené výbežky Kôpok. Má rozlohu 6,88 ha, hĺbku 17m. V18. storočí sa nazývalo aj Rybie pleso, pretože bolo jediné najužnej strane Tatier, vktorom vtom čase žili ryby. Prvá turistická chata pri Popradskom plese bola postavená vroku 1879.
Začiatok trasy: zastávka TEŽ Popradské pleso
Koniec trasy: Popradské pleso
Dĺžka trasy: 4,5km
Povrch: asfalt
Náročnosť: so sprievodcom

Starý Smokovec – Hrebienok – Rainerova chata
Táto trasa je vo Vysokých Tatrách azda najobľúbenejšia. Zrejme aj pre to, lebo umož- ňuje kombinovať pešiu turistiku po viacerých chodníkoch s využitím pozemnej lanovky. My ponúkame len trasu vhodnú pre vozičkárov. Zo Starého Smokovca na Hrebienok sa dostanete poasfaltovej ceste dlhej 2,9 kilometrov sprevýšením 280 metrov asi zahodinu. ZHrebienka pochodníku sprírodným spevneným povrchom o dĺžke 1,3 kilometrov asprevýšením 50 metrov dôjdete kRainerovej chate približne za30 minút. Natomto výlete popri obdivovaní prekrásnej tatranskej prírody si pripomeňte jednu doslova kráľovskú výnimočnosť tejto lokality. Chodník smerujúci kRainerovej chate 24. októbra 2008 otvárala samotná britská kráľovská Výsosť Alžbeta II. Prvý jednoduchý jednopriestorový turistický prístrešok v ústí Veľkej Studenej doliny na Starolesnianskej poľane dal postaviť už v roku 1863 smokovecký hotelier Ján Juraj Rainer. Chcel takto uľahčiť výlety svojich zákazníkov doStudených dolín anaLomnický štít. Chata svoje poslanie plnila doroku 1884. Kvôli stúpajúcej návštevnosti vtejto lokalite hoteliér postavil väčšiu chatu – hotel Kamzík aRainerova chata slúžila už len ako nocľahá- reň, najmä pre nosičov a horských vodcov, neskoršie ako sklad paliva. Vroku 1983 dala Správa Tatranského národného parku chatu ako pamiatkový objekt zreštaurovať. Vroku 1997 sa ju Peter Petras rozhodol so súhlasom vedenia národného parku interiérovo zrekonštruovať. Orok neskôr, pri 135. výročí jej postavenia, bola chata opäť otvorená pre verejnosť.
Začiatok trasy: pri dolnej stanici pozemnej lanovky Starý Smokovec.
Koniec trasy: Rainerova chata.
Dĺžka trasy: 4,2km
Povrch: zhutnený štrkový
Náročnosť: so sprievodcom

Tatranská Javorina – Podmuráň
Tento výlet je vhodný aj pre menej zdatnéhovozičkára a jeho prípadný sprievod. Nástupna trasu je pri drevenom kostole sv. Annyv maličkej podtatranskej obci Tatranská Javorina.Pri kostole odbočíte doľava a budetesa držať cesty. Tá smeruje priamo do Javorovejdoliny.
Turistický chodník sa vinie Javorovou dolinoupopri riečke Javorinka. Názov 10 kmdlhej doliny vystihuje skutočnosť, že v okolitýchlesoch mali v minulosti významné zastúpeniepráve javory. Lesy niekdajšieho javorinskéhoveľkostatku však značne utrpelimasívnym výrubom pre potreby niekdajšíchjavorinských železiarní a lepenkárne, ako ajvýrobou dreveného uhlia. V súčasnosti jev Javorovej doline zastúpenie javorov minimálne,
v niektorých lokalitách úplne vymizli.Po prejdení 2,2 kilometrov s prevýšením len75 m po zhutnenom štrkovom povrchu turistovprivíta jedinečná geologická expozíciaVysokých Tatier vo voľnej prírode. V Podmuránisú vystavené vzorky jednotlivých druhovhornín dotlačených do Tatier ľadovcom.
Na skalách sú tabuľky s názvom horniny, popisomjej pôvodu a veku s dodatkom, ktoráčasť Tatier je z tej-ktorej horniny vytvarovaná.Malé vzorky každého druhu vystavenejhorniny sú zbrúsené tak, aby bola jasne viditeľnájej štruktúra. Súčasťou geologickej expozíciev prírode sú aj panely s fotografiamia podrobným popisom samotného zroduTatier, spôsobu a časového obdobia vyzdvihovania,ako aj tvarovania najmenších veľhôrdo dnešnej podoby.
Začiatok trasy: Tatranská Javorina
Koniec trasy: Horáreň Podmuráň
Dĺžka trasy: 1,9 km
Povrch: zhutnený štrkový
Náročnosť: bez sprievodcu

Lysá Poľana – Bielovodská dolina
Bielovodská dolina dlhá vyše 10 km je najväčšoudolinou Vysokých Tatier. Z východuju lemuje rázsocha javorinskej Širokej,na západe štátna hranica s Poľskom stúpajúcahrebeňom až po vrchol Rysov. Hlavnýhrebeň Vysokých Tatier vytvára v záveredoliny mohutný skalný amfiteáter. Popririečke Biela voda stúpa dolina lesným prostredímna Poľanu pod Vysokou. Otvárajú satu výhľady do troch bočných visutých dolín– Svišťovej, Kačacej a Českej, zdobených plesamia výraznými vodopádmi (Český vodopáda Hviezdoslavov vodopád).Dolina dostala svoj názov podľa potoka Bielavoda. Jeho dno vystielajú granitové bieleokruhliaky. Bielovodská dolina bola už v 18.storočí pastierskym terénom piatich goralskýchobcí, a preto sa aj v jej názvosloví
uplatnili ľudové pojmy z pastierskej terminológie.Platí to aj o dávnejšom názve Podúplazskádolina, ktorý vystihuje alpínsky charakterdoliny so strmými trávnatými svahmiposiatymi skaliskami.Dolina sa nachádza na poľsko–slovenskýchhraniciach. Nástup na túru je vzdialený asi200 metrov od parkoviska. Turistický chodníkvstupuje do doliny na hraničnom prechodeLysá Poľana. Potom smeruje popririečke Bialka, ktorá tvorí štátnu hranicu.Do Poľska sa bez problémov dostanete cezhraničný priechod v Lysej Poľane. Pre bezbariérovúturistiku je upravená len časť doliny.
Začiatok trasy: Lysá Poľana
Koniec trasy: Horáreň v Bielovodskej doline
Dĺžka trasy: 4 km
Povrch: zhutnený štrkový
Náročnosť: so sprievodcom

Prielom Dunajca
Posledná bezbariérová trasa, ktorú v rámciprojektu Tatry bez bariér navštívime, paradoxnev Tatrách nie je. Musíme sa presunúťdo Pieninského národného parku, kde majúturisti k dispozícii takmer 40 km značkovanýchchodníkov. Jedným z nich je aj viacako 8 km dlhý bezbariérový náučný chodníkPrielom Dunajca s desiatimi zastaveniami.Turistický výlet Prielomom Dunajca patrík najkrajším na Slovensku. Vychádza z ČervenéhoKláštora až po ústie Lesníckeho potokaa dlho kopíruje pravý breh meandrujúcehoDunajca. Chodník vedie po Pieninskej ceste,ktorá už v 19. storočí spájala Červený Kláštors poľskými kúpeľmi Szczawnica. Na tomtoúseku cesta prechádza cez národnú prírodnúrezerváciu Prielom Dunajca, kde je niekoľkoromantických zákutí opradených ľudovýmipovesťami. Na začiatku prielomu sakoryto Dunajca výrazne zužuje. Toto miestosa nazýva Jánošíkov skok a voda tu pri šírke10 metrov dosahuje hĺbku až 12 metrov. Pritreťom meandri Dunajca sú na svahu Holice(828 m), skalné veže vysoké 80 metrov. Ichnázov Sedem mníchov tiež súvisí s ľudovoupovesťou. V závere prielomu Pod Osobitouskalou vyviera krasový prameň Storočnávoda, ktorý ani v zime nezamŕza. Traduje sa,že kto sa z neho napije, dožije sa sto rokov.Nevšedný a bohatý prírodný potenciál Pieninvyužíval človek už v praveku. A hoci tuusídľujúci sa ľud prevažne choval a pásol dobytokalebo v malom ťažil kameň či tehliarskuhlinu, jeho zásahy zanechali na tunajšejprírode len minimálne stopy.
Začiatok trasy: Červený Kláštor
Koniec trasy: Lesnica
Dĺžka trasy: 8 km
Povrch: zhutnený štrkový
Náročnosť: so sprievodcom

Ján Szabó
http://www.vozickar.sk/projekt-tatry-bez-barier-ma-osem-tras/

Pridaj komentár

Previous Next
Close
Test Caption
Test Description goes like this